Používanie obecných pečatí v Dolných Salibách pre overovanie obecných písomností je doložená od 18. storočia, čoho sú dôkazom zachované pečate - veľká pečať z r. 1714 a 1769, malá z r. 1773-1856 - s vršcom v znaku vyjadrujúce úzský vzťah obyvateľov obce k rybárstvu. Používanie oboch pečatí - veľkého i malého - súčastňe zároveň svedčí o vyspelosti administratívy v Dolných Salibách.

Erb Dolných Salíb - v zelenom štíte zlatý, otvorom nadol postavený kôš na chytanie rýb - vrš, sprevádzaný štyrmi striebornými ružičkami so strieborbými stopkami, vyrastajúcimi z dolného a bočných okrajov štítu - je odvodený od pečate pochádzajúceho z r. 1714, ktorý svojím motívom vyjadroval popredné postavenie rybárstva v živote obyvateľov obce.

Vlajka Dolných Salíb pozostáva z deviatich pozdľžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, zelenej, žltej, zelenej, žltej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a je zakončená tromi cípmi.

Zástava Dolných Salíb má bodobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, môže byť aj dlhšia.

Krátka zástava Dolných Salíb pozostáva tiež z pruhov, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu v obci.

Koruhva Dolných Salíb predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, ktoré sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka.

Znaková zástava Dolných Salíb má podobu takmer štvorca. Erbové znamenie je tu rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo veľká koruhva Dolných Salíb predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou.

Štandarda starostu Dolných Salíb je vlajkou starostu, jedným z odznakom jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce.