História: Obec je doložená z r.1217 ako Zele, z r. 1237 ako Zeli, z r. 1246 ako Scely, z r. 1271 ako Scele, z roku 1313 ako Zeely a z roku 1355 ako Zeley. V 15. storočí sa najviac vyskytuje pod menom Zely (Szeli) čo je historický názov Salýb. Obec počas stredoveku a novoveku mala viacero vlastníkov: v 13. st. Abovcov, od 14. st. Szécsényiovcov, v 15. st. bola súčasťou hradného panstva Šintava. Neskôr menila zemepánov, v 16. stor. patrila Gašparovi Serédymu, v 17. stor. panstvu Svätý Jur, v r. 1722 panstvu Topoľníky, ktoré vlastnili Pállfyovci. V živote obce hralo dôležitú úlohu rybárstvo. Na začiatku 17. storočia mala 6 rybníkov. Na Dudváhu bol mlyn, na moste cez Dudváh sa vyberalo mýto. Skutočnosť, že obec za znak do obecnej pečate vybralo rybárske náčinie - vršec (maď. varsa) - tiež svädčí o úzskom vzťahu obyvateľov obce k rybárstvu. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom, chovom dobytka. Chotár bol rozdelený na dve časti v súlade s dvojpoľným osevným systémom. K usadlostiam patrili lúky ktoré prinášali dostatok sena na chov dobytka, s ktorým aj obchodovali. Tiež mali dostatočné pasienky. V záhradách pestovali ovocné stromy. Svoje poľnohospodárske produkty predávaly na jarmokoch v okolitých mestách - napr. na bratislavských - a mestečiek. Obec od zemepána prenajímalo krčmu, jatku a obchod so soľou, ktorú vozili zo skladu v Trsticiach. Časté povodne zatápali polia a lúky. Občasné škody im spôsovalo aj tadiaľ prechádzajúce vojsko. V Dolných Salibách sa rozvíjali aj remeslá, majstri - spomínajú sa najmä tkáči, obuvníci, krajčíri, čižmári a kováči - vyrábali rôzne tovary každodennej potreby pre miestnych obyvateľov i pre obyvateľov susedných dedín. V novodobej histórii obec prežila všetky dejinné udalosti.
Od polovice 19. storočia obec prešla dôležitými premenami. V r. 1849 bitka pri Tešedíkove sa odohrala z časti i v katastri obce pri majeri Elvíra a na obecnom cintoríne boli pochovaní padlí vojaci revolúcie. V r. 1871 sa Dolné Saliby stali veľkou obcou, od r. 1895 matričným obvodom. Od r. 1880 tu fungovala pošta. Vedenie obce bolo v rukách obecného zastupiteľstva a obecného predstavenstva (richtár, zástupca richtára, notár, pokladník atď.). Vyučovanie bolo organizované podľa vyerovyznania. Evanjeliclá škola bola pri evanjelickom kostole, katolícka pri katolíckom kostole. O šírenia kultúry a osvety v obci zaslúžili miestne spolky a združenia: čitateľský krúžok, spolok pre výpožičku kníh, Gazdovský krúžok, spevácky zbor. Od r. 1872 fungovalo živnostenské spoločenstvo, ktoré hájilo záujmy miestnych remeselníkov.
Hlavným zdrojom obživy naďalej zostalo poľnohospodárstvo. Po zrušení poddanstva sa zmenlili majetkové mopery. Vzvýšilo sa počet malých hospodárstiev. Okrem pestovaní obylnín a chovu hovädzieho dobyka a oviec od druhej polovici stroročia sa do popredia dostalo pestovanie krmovín a okopanín a chov koní, ošípaných a hydiny. Koncom storoča sa rozšírilo pestovanie ovocných stromov jabĺk, hrušiek, sliviek a orechov.Počet obyvateľov sa postupne približovalo a na prelomu storočia významne prekročilo dvetisíc. Národnosť obce bola maďarská, v malom počte so slovenskou, nemeckou a srbskou národnosťou. Prevažná časť obyvateľstva bola evanjelického vierovyznania, menšiu časť tvorili katolíci a osoby židovského vieroviznania. Domy boli hlinené, trojpriestorové s prednou a zadnou izbou, komorou, s vchodom z dvora. Za domami sa nachádzali hospodárske budovy, prispôsobené chovu hospodárskych zvierat. Dvory boli rozdelené ovocnými stromami na kvetinovú a zeleninovú záhradu. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1874 až 1878 v neoklasicistickom štýle s romantickými prvkami. Katolický kostol bol postavený v roku 1875 v secesnom štýle s pseudorománskymi prvkami.
